Náučný chodník Manínska tiesňava

Manínska tiesňava – Záskalie – Kostolecká tiesňava – Kostolec – Bosmany – Veľký Manín – Manínska tiesňava

Oblasť: Súľovské vrchy
Obtiažnosť: stredne náročná
Dĺžka trasy: 15 km
Čas pochodu: 5 hod
Turistická značka: zelená, žltá
Doprava do východzieho miesta:
1. autobusom č.5 z Považskej Bystrice do Manínskej tiesňavy
2. vlakom z Považskej Bystrice do Považskej Teplej a odtiaľ peši do Manínskej tiesňavy
3. peši z Považskej Bystrice cez Veľký Manín po žltej značke do Manínskej tiesňavy

Trasa nás zavedie na jedno z najkrajších miest Slovenska – do Manínskej a Kostoleckej tiesňavy. V lokalite sa nachádza niekoľko celoslovenských NAJ: najužší kaňon na Slovensku – Manínska tiesňava a najväčší skalný previs na Slovensku – Kostolecká tiesňava.

Začiatok náučného chodníka je pri autokempingu pred tiesňavou, kde je úvodný panel. Hneď za ním minieme po pravej strane zachytený prameň pre vodovod a už stojíme na samom začiatku kaňonu. Zľava padá Jašteričí hrebeň, vpravo vidíme v úbočí Veľkého Manína hrebeň Bielych skál. Po niekoľkých zákrutách sa objaví vľavo ďalší hrebeň, zvaný Dračí a nad ním Tisia veža s kulisou Slnečných skál. Prichádzame k prvému zúženému miestu, kde môžeme dobre pozorovať obrovské obrie hrnce.

Za zúžením je najkrajšie miesto v celej tiesňave. Pred nami charakteristické útvary Tupá a Ostrá a medzi nimi skalná ihla Panička. Po ľavej strane potoka sa rozprestiera malebná lúčka s niekoľkými borovicami, miesto priam predurčené na oddych.

Najúchvatnejší pohľad je späť na cestu, po ktorej sme prišli. Skalné steny ju úplne uzatvárajú a nad nimi sa týči ihlan Kavčej skaly. Po krátkom zastavení pokračujeme ďalej po ceste a za druhým zúžením tiesňavy opustíme skalné spoločenstvo. Prejdeme cez obec Záskalie a asi pol kilometra za domami nás privíta ďalšia tiesňava – Kostolecká.

Po našej pravej strane je svah Drieňovky rozpadnutý do mnohých bralnatých útvarov a z väčšej časti zarastený hustou vegetáciou. Opačná strana vytvára mohutný skalný dóm, tesne pod vrcholom s výklenkom pravdepodobne pseudokrasového pôvodu. Uprostred padá až k ceste obrovské suťovisko. Najmä na severnej stene, vľavo od previsu, horolezcami zvanej Kostolecký pilier, vidieť pekné prevrátené súvrstvia. Záver kaňonu tvorí rad malebných skalných rebier s malým okienkom.

Za tiesňavou sa nám otvorí pohľad na malú kotlinku, na dne ktorej stojí malá drevená škola, pamätná pôsobením Petra Jilemnického v rokoch 1932 – 1936. Dnes sú v škole zriadené pamätné miestnosti.

Po návšteve školy pokračujeme ďalej po ceste ešte asi pol druha kilometra. V mieste, kde po ľavej strane potoka vyviera silný prameň, potok prejdeme a v ostrom uhle sa obrátime opačným smerom. Poľnou cestou vystúpime do sedla za Bosmanmi a slabo znateľným chodníkom vystúpime na ich vrchol.

Po návrate z Bosmian zídeme na kraj Kostolca a poľnou cestou okolo drevenej zvoničky obídeme Drieňovku z južnej strany, vyjdeme do sedla ku krížu, kde sa napojíme na zelenoznačený chodník vedúci zo Záskalia. Najprv ním a potom po žltých značkách vystúpime na Veľký Manín.

Zahneme doľava po hrebeni a môžeme vystúpiť až na hlavný vrchol Manína, z ktorého však nie je výhľad. Ten nám poskytne polom asi 100 metrov pred dosiahnutím vrcholu. Z malej vyvýšeniny je pekný pohľad na Súľovské skaly i Martinské Hole, za dobrej viditeľnosti aj na Kriváňsku Malú Fatru. Ak sa trochu potúlame po manínskom hrebeni, objavíme niekoľko skalných plošiniek s výhľadmi do Považského podolia a na Javorníky i na protiľahlé skalné stráne Malého Manína.

Z Veľkého Manína budeme zostupovať serpentínami späť do Manínskej tiesňavy. Tesne pred ukončením túry v úžine, máme možnosť osviežiť sa kyselkou z prameňa hneď pri značkovanom chodníku.