Myjava
Myjava je strediskom rázovitej kopaničiarskej oblasti medzi Záhorím na jednej strane a Považím na druhej strane. Leží na severe strednej časti Myjavskej pahorkatiny, neďaleko jej hranice s Bielymi Karpatmi. Rozprestiera sa na nive riečky Myjavy, jej ľavostranného prítoku Cengelky a na spodných úsekoch plochých, k doline Myjavy mierne sklonených chrbtov.
Myjava je na Slovensku i vo svete známa hlavne výrobou armatúr, taktiež vďaka folklóru a tradičnej myjavskej slivovici. Rozťahané kopanice so starými, gazdovskými domami predurčujú Myjavu pre dovolenku na vidieku, kde si každý môže v nezabudnuteľnom a úžasnom tichu odpočinúť od každodenného stresu a ruchu miest.
"...Kam si okom pozrel, videl si na obzore vždy iný a iný tvar vŕškov a hôr.
Ako múry sa trblietali považské vrchy na východe, na juhu osamelo vystupujúce Bradlo, na juhozápade Branč a barnavé turolúcke vŕšky vylupujúce sa jednotlivo z kobercov zvlnených roličiek.
Na severozápade si videl tmavomodrý masív Javoriny, od ktorého vždy vanul čerstvý vetrík..."
Š. Bednár
Myjava prešla rôznymi historickými premenami. Zasiahli ju kolonizácie, útlak i neľahké životné podmienky obyvateľstva, ktoré sa neodvratne prejavili na formovaní jej vzhľadu. Tvár mesta sa stále menila. Až po súčasnosť, ako ju poznáme dnes.
Myjava je známa svojimi revolučnými tradíciami. Myjavčania prežili nájazdy Turkov, zúčastnili sa na štyroch protihabsburských povstaniach, a prostredníctvom tejto účasti sa zviditeľnili i v stredoeurópskych pohyboch počas 17. a 18. storočia. Neskôr, počas 2. svetovej vojny, sa Myjavčania zapojili i do protifašistického odboja...
V roku 1848 sa pod vedením J. M. Hurbana a ďalších národovcov zapojili do národno-oslobodzovacieho hnutia, ktoré vyvrcholilo v prvom slovenskom povstaní.
Neľahké životné podmienky spojené s osídľovaním Myjavskej pahorkatiny formovali vzťah ľudí k tomuto kraju, k obci i cirkvi. Pôvodne tu žilo čisto slovenské etnikum neskôr poznačené vlnou maďarizácie. A práve preto sa tento kraj v časoch národného obrodenia stal tak blízkym štúrovskej generácii.
V meruôsmych rokoch (1848 - 49) sa Myjava stala centrom pozornosti národných dejín. Dňa 19. septembra 1848 v dome pani Kolényovej zasadala a uskutočnila sa 1. Slovenská národná rada - prvý národný orgán v dejinách Slovákov.
Dom pani Kolényovej je národnou kultúrnou pamiatkou a tvorí súčasť Múzea SNR. pozn. - Múzeum Slovenských národných rád, tel. č. 034/ 621 55 43 - múzeum je sprístupnené v pondelok až piatok od 8.00 do 16.00 hod, počas sezóny od 1.5 - 30.9 i v sobotu od 8.30 do 12.30 hod.
Významnou osobnosťou Myjavy bol kňaz a evanjelický biskup Daniel Krman, ktorý svoj strastiplný život zasvätil povzneseniu evanjelickej cirkvi v Hornom Uhorsku a svojou literárnou i vedeckou činnosťou prispel ku kultúrnemu povzneseniu slovenského etnika. Zaslúžil sa o výstavbu najstaršej a dodnes zachovanej stavby mesta Myjavy, postavenej v barokovom slohu. Rímsko-katolíckeho kostola (pôvodne evanjelického, ktorý bol v období náboženskej intolerancie zabraný rímsko-katolíckou cirkvou). Kostol začal Krman stavať v roku 1697. Dokončený bol v roku 1711. V roku 1785 bol vybudovaný nový evanjelický kostol, na ktorom je umiestnená pamätná tabuľa venovaná práve Danielovi Krmanovi. V roku 1856 k nemu pristavali 60 m vysokú vežu, ktorá je dodnes právom považovaná za dominantu mesta Myjava. Vďaka Krmanovej podpore vznikli, popri už dovtedy existujúcom blanárskom cechu z roku 1676, v Myjave ďalšie tri cechy: ševcovský, tkáčsky a mäsiarsky.
V tom čase boli položené aj základy najvýznamnejšieho myjavského remesla - pytlikárstva čiže výroby vriec. Pytlikárstvo preslávilo tunajších remeselníkov na celom území vtedajšieho Rakúsko -Uhorska.
Úpadok remesiel na konci 19. storočia, spojený s národnostným a hospodárskym útlakom, sa prejavil v myjavskom kraji vysťahovalectvom do USA a čiastočne i do Kanady a Argentíny. V USA sa Myjavčania najčastejšie usídľovali vo veľkomestách (New York, Chicago, Pittsburg, Cleveland), ale aj v menších mestách na východnom pobreží v štátoch New York, Pensylvánia, Severná Dakota či Texas. Miestom s najväčším počtom myjavských vysťahovalcov sa nakoniec stalo mestečko Little Falls v štáte New York.
Dožívanie pôvodnej urbanistickej štruktúry si po 2. svetovej vojne vyžiadalo kompletnú prestavbu mesta. Tú sa podarilo popri bytovej výstavbe uskutočniť komplexne s výstavbou školských, zdravotníckych a sociálnych zariadení, s modernou obchodnou sieťou a službami.
Myjava a okolitý kopaničiarsky kraj je významnou etnografickou lokalitou s vlastnou ľudovou kultúrou a folklórnymi tradíciami, ktoré dnes prezentujú rôzne folklórne súbory a skupiny. Najznámejšími sú folklórny súbor Kopaničiar a folklórna skupina Kýčer z Turej Lúky, kedysi samostatnej obce, dnes začlenenej do mesta Myjava.
Okrem prekrásnej okolitej prírody má mesto Myjava veľký historický význam a bohaté kultúrne zázemie. Myjava a Myjavčania dodnes živo zachovávajú tradície svojich predkov. Potvrdzuje to i folklórny festival, ktorý sa uskutočňuje každoročne v júni v prírodnom amfiteátri Trnovce, kde sa nachádza aj prírodné kino či reštaurácia.
Myjava i celý myjavský región je tiež známy svojou kvalitnou slivovicou. Pálenie slivovice si môžu návštevníci Myjavy v prípade záujmu pozrieť priamo v niektorej pálenici.
Biele Karpaty spolu s Myjavskou pahorkatinou patria do oblasti slovensko-moravských Karpát. Charakteristické je pre ne striedanie úsekov lesa s lúčinami a oddychovými miestami, ktoré turistom spríjemňujú pešie putovanie.
Pre športové vyžitie obyvateľov a návštevníkov Myjavy slúži moderný športový areál, v ktorom sa nachádza: mestská športová hala, krytá plaváreň, letné kúpalisko, sauna, solárium, fitnes centrum, umelá ľadová plocha, kolkáreň a pred dokončením sú tenisové kurty a športhotel s reštauráciou.
Kopaničiarsky región Veľká Javorina - Bradlo má mimoriadne vhodné podmienky pre cykloturistiku. Celkovo je v oblasti vyznačených viac ako 200 km cykloturistických trás. Veľmi dobré podmienky sú vytvorené aj pre klasickú pešiu turistiku. Sieť značených turistických trás je pomerne hustá a prechádza cez všetky zaujímavé miesta regiónu. Pravidelne v mesiaci jún KST Myjava organizuje turistický pochod "Myjavská päťdesiatka".
Biele Karpaty v okolí Myjavy ponúkajú milovníkom zimných športov dobré podmienky na lyžiarsku turistiku a to hlavne na svahoch hlavného hrebeňa. Zjazdové lyžovanie je sústredené v dvoch veľkých lyžiarskych strediskách. Na Veľkej Javorine a v rekreačnom stredisku Stará Myjava. Možnosť zjazdového lyžovania ponúka i rekreačné stredisko Dubník I a večernému lyžovaniu sa môžu záujemcovia venovať v menšom stredisku na Chríbe.
Terén v okolí Myjavy je vhodný aj na beh na lyžiach, pričom sa využívajú najmä letné turistické trasy. Bežecké trate nie sú upravované, ale v zime je urobená stopa po hlavnom hrebeni až po železničnú stanicu Vrbovce.
Významným a zaujímavým architektonickým dielom Myjavy je kubistický pamätník generála Milana Rastislava Štefánika z roku 1921. Je situovaný v centre mesta pred evanjelickým kostolom.