Martin

Osada Martin ležala na kráľovskej pôde patriacej pod právomoc kráľovského kastelána sídliaceho na Sklabinskom hrade. V roku 1340 dostal od panovníka Karola Róberta mestské privilégiá.

Mesto sa niekoľkokrát významne zapísalo do dejín Slovenska. V roku 1861 tu podpísali Memorandum slovenského národa na protest proti maďarizácii. O dva roky na martinskej pôde bola založená kultúrna ustanovizeň Matica slovenská. K zvýšeniu vzdelania malo prispieť jedno z troch prvých slovenských gymnázií, ktoré tu našlo svoje miesto. Ochotnícke divadelníctvo a hudbu v meste rozvíjal Slovenský spevokol, ktorého význam vzrástol najmä po výstavbe Národného domu. Ten sa stal strediskom spoločenského života v Martine. V meste fungovala aj prvá ženská organizácia Živena.

Z iniciatívy nestora slovenského múzejníctva Andreja Kmeťa bola roku 1893 založená Muzeálna slovenská spoločnosť, ktorá dala základy prvému vedeckému vlastivednému výskumu a povýšila Martin na centrum slovenského múzejníctva. V októbri 1818 tu bola podpísaná Martinská deklarácia vyjadrujúca želanie Slovákov stať sa časťou Československej republiky.

Martin je sídlom Slovenského národného múzea a Národnej knižnice. Martinský cintorín vyhlásili za Národný cintorín, na ktorom našli miesto posledného odpočinku mnohé osobnosti spoločenského a kultúrneho života. Návšteva Martina je prechádzka históriou slovenského národa.