NP Slovenský Kras

sever-juh: 32 km / západ-východ: 72 km Na území národného parku je vyhlásených: 10 národných prírodných rezervácií 6 prírodných rezervácií 16 národných prírodných pamiatok - jaskýň 400 prírodných pamiatok - jaskýň Zahŕňa štátne prírodné rezervácie: Dominické škrapy, Gerlašské skaly, Havrania skala, Hrušovská lesostep, Kečovské škrapy, Jasovské dubiny, Kráľova studňa, Drieňovecká lesostep, Pod Fabiankov, Pod Strážnym hrebeňom, Sokolia skala, Brzotínske skaly, Zádielska tiesňava, Drieňovec Chránené prírodné výtvory: Ardovská jaskyňa, Brázda, Diviačia priepasť, Gombasecká jaskyňa, Domica, Milada, Jasovská jaskyňa, Krásnohorská jaskyňa, Silická ľadnica, Ochtinská aragonitová jaskyňa Najtypickejšie a najväčšie krasové územie v strednej Európe je známe množstvom náhorných planín oddelených hlbokými údoliami. Najvyšší vrchol územia je Pipítka /1225m/. Celé územie chránenej krajinnej oblasti bolo kedysi mohutnou tabuľou zvažujúcou sa na juh. Plynutím času a vody sa vytvorili mohutné kaňony, ktoré rozdelili krajinu na viaceré planiny. Jaskyne vznikli vymieľacou činnosťou podzemných vôd. Krasovým zvetrávaním dostalo územie jedinečný výzor, ktorým sa svojrázne odlišuje od iných krasových území /mnoho závrtov má priemer až 100 m/. Slovenský Kras patrí k našim najväčším krasovým územiam, s veľmi dobre vyvinutým krasovým reliéfom. Zaraďuje sa medzi planinové typy krasu. Krasové formy predstavujú škrapy, krasové jamy, krasové chrbty, priehlbne a údolia, vyvieračky, tiesňavy, ponory, kaňonovité doliny, jaskyne, priepasti, s bohatou kvapľovou aj ľadovcovou výzdobou. Jaskyňa Domica tvorí najväčší jaskynný system spolu s jaskyňou Baradla v susednom Maďarsku o dĺžke 2l km. Ďalšie známe jaskyne sú: Gombasecká, Ardovská, Krásnohorská, Majkova /Silica/, Matilda, Milada, Jasovská, Červená jaskyňa. Nachádzajú sa tu aj priepasti. Najhlbšou priepasťou Slovenského Krasu je Kunia priepasť /2O3/. Jaskynný komplex Slovenského Krasu je významný aj z hľadiska početných nálezov pravekého osídlenia - Homo sapiens fossilis na Slovensku, ktorý je ojedinelým nálezom szeletskej kultúry, bukovohorskej kultúry, nálezy európskeho významu. Jaskyne Slovenského Krasu a Aggtelského Krasu, ktorý sa nachádza v Maďarsku sú zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva. Slovenský Kras sa vyznačuje obrovským množstvom podzemných vôd, ktoré majú veľký význam najma z vodohospodárskeho hľadiska. Aj z tohoto dôvodu bola časť chráneného územia vyhlásená za chránenú oblasť prirodzenej akumulácie vôd. Územie je zaujímavé aj tým, že prakticky neexistuje povrchový odtok vody. Zrážková voda presakuje cez povrchovú vrstvu pôdy a dostáva sa do podzemných dutín a tým vznikajú vyvieračky /Kečovská, Ardovská, Malá studňa, Zádielska, Hučianska, Slavecká/. Na území Slovenského Krasu sa nachádzajú mnohé lokality, ktoré sa zaraďujú medzi najdôležitejšie nielen na Slovensku, ale aj na celom území Západných Karpát. Tiež územie Slovenského Krasu patrí medzi najbohatšie územia z hladiska botaniky v strednej Európe. Najväčší význam majú endemické druhy rumenca turnianska, ktorá je vedená vo svetovej červenej knihe ohrozených druhov. Ďalšie druhy: zvonček tvrdoplodný, včelník rakúsky, vičník papučkový, pálka Laxmanova sú tiež v červenej knihe ohrozených druhov. Zo živočíšnych druhov sa tu vyskytuje l4 druhov obojživelníkov, 11 druhov plazov, 218 druhov vtákov a 71 druhov cicavcov, ktorí sú zaradení do červenej knihy ohrozených druhov. Na území národného parku sa nachádza biocentrum provinciálneho významu /Zádielská planina/ a nadregionálneho významu /Plešivská planina, Hrhovské rybníky a Dolný vrch/.